Postrehy, nálady a názory

Čauko, jaxamáš? Nervičky sú už fpodode? Ja mám tie svoje úspešne v prdeli. Už nezaberajú ani antidepresíva, ani relaxácie, ani alkohol.

Mám hovadské problémy s očami, nevidím ani do blízka ani do diaľky. Navrhli mi multifokálne okuliare, ale pretože je to drahá záležitosť, dala som si urobiť len do diaľky. Na p*ču riešenie. Síce vidím bratislavský hrad rovno z Trenčína, ale pri mobile, knihe, dokonca zaväzovaní šnúrok na topánkach a umývaní riadu som odkázaná iba na hmat. Mamka si myslí, že je to účinok metanolu, ale keďže pálené nepijem, asi to bude vekom.

Celkom vážne uvažujem o operácii očí. No obávam sa, že predoperačné vyšetrenie by mohlo spôsobiť výbuchy v laboratóriu – buď explodujú nervy, alebo víno v krvi. Aj keď už ozaj nepijem tak ako kedysi. Teraz pijem oveľa viac, ani nie preto, že by som na to mala, alebo preto, že by som bez toho nevedela žiť, ale preto, že je to jediná zaručená zábava, ktorú si môžem užiť bez toho, že by som si s niekým musela vymieňať zdvorilostné frázy alebo mať sex.

Znova dávam hodiny anglickej konverzácie. Neviem presne určiť, kto z nás má lepšiu slovnú zásobu, či ja alebo študenti, ale nesporná výhoda je v tom, že ja viem presne, čo hovoria oni, ale študenti ani netušia, čo hovorím ja. A to ma na tom baví, lebo môžem machrovať.

Už som znova bez roboty. Dala som výpoveď. Vlastne nedala, lebo po tých ix rokoch, čo som robila načierno, sa výpoveď nejakým normálnym spôsobom ani nedá dať. Šéfovi som skrátka povedala, nech ide do p*če a on to akceptoval bez výhrad. Asi sa bál, že na neho pošlem pracovnú inšpekciu, tak mi radšej dal 100 eur odstupného a nejaké naturálie. Pretože nie som sviňa a neviem vydierať, iba som mu povedala, že si k tomu pribalím notebook a tlačiareň a rozišli sme sa v dobrom. Akurát keď prišiel do baru osláviť moje meniny, na ktoré som ho nepozvala, bolo mu čudné, prečo si moje bývalé kolegyne – pracujúce tiež načierno – nechceli s ním štrngnúť. Ja som si s ním štrngla, ale v tom jeho jägermeisteri bol aj tak pľuvanec.

Po osemdesiatich štyroch dňoch absolútneho presvedčenia, že som už konečne v prechode, sa mi znova ohlásil menzes. Trvá s týždňovými prestávkami už dva mesiace. Takže v tom prechode asi naozaj som, či?

Konečne som si objavila prvých 42 šedivých vlasov. Čo myslíš, je to staroba alebo múdrosť? Rada by som bola stará a múdra, ale obávam sa, že Alzheimer bude rýchlejší. Nie že by sme to mali v rodine, akurát tatko ma už volá Ibiza (Seat, má také auto, tak čo už?) a mamka ma volá Dušan (to je zasa meno môjho tatka). Občas ma volajú aj Bona a to je, ako vieš, môj pes. Ja som ale stále pokojná, pretože kým na mňa nepískajú a trafia na záchod, je to OK.

Už ani veľmi nefajčím. Iba keď som v krčme, stiahnem aj 20 cigariet. Vzhľadom na to, že je to sotva päťkrát do týždňa, nerobím si žiadne starosti o pľúca.

Konečne prichádza jar. Viem to podľa toho, že sused odnaproti vyliezol na ulicu a opravoval plynovým horákom asfalt na chodníku. Druhý sused už zasa púšťa na dvore na plné gule rádio, keď nie je doma. V zime to nerobí. Psie hovná už nemusím dlabať dlátom z ľadu, sú bohato rozptýlené po zeleni na celom našom pozemku. A vyzerá to tak, že Boninka prosperuje, lebo sú to riadne granáty. Taktiež robí súmerné blatisté šľapaje po plávajúcej podlahe vnútri domu a to podnecuje moju aktivitu – šesťkrát denne po nej vytieram. Ani by si neverila, aké je to dobré cvičenie na skrátené svaly a šľachy na prdeli, stehnách a lýtkach. O blahodarnom pôsobení sa skoliotickú chrbticu ani nehovorím.

S matkou si už konečne rozumiem. Fungujeme ako tím. Navzájom sa dopĺňame a je nám fajn. Ja si robím plány, ona mi ich ničí. Ja navrhnem, ona zamietne. Ja sa pochválim, ona ma znosí. Ja navarím, ona nezje. Ja upracem, ona povie, že je v dome bordel jak v tanku.

Ale stále si hovorím – lepšie než občianska vojna. Hoci po prvom kole prezidentských volieb sme u nás doma rozdelení na tri tábory. V prvom sú rodičia, v druhom ja a v treťom pes. Ten totiž na všetko serie. Ale tie granáty po ňom aj tak musím zbierať ja!

Maj sa teda pekne, nech ti nervy slúžia a nezabudni – ak potrebuješ niekoho, kto by sa vážne zaujímal o tvoj život, ja to určite nie som. To sú len také zdvorilostné kydy, aby si si prečítala môj blog.

S láskou a rešpektom

Fanny