Postrehy, nálady a názory

Boli sme štyri tanečnice. Sooraya, Nadirah, Shaden a Yasmina. Tvorili sme skupinu orientálnych tancov. Každá z nás reprezentovala iný živel. Boli sme natoľko rozdielne, až sme sa skvelo dopĺňali.

Oheň – Sooraya. Milovala bubnové sóla a vedela ich vynikajúco tancovať. Jej energia nepoznala hranice. Bola ako mutujúci chrípkový vírus – očkovanie proti jej invenciám neexistovalo, nuž sme im podľahli. Vždy, keď som s ňou vytvárala choreografiu, jej nápady nebrali konca. Keby ste ju chceli utlmiť v jej tvorivosti, tak jedine lopatou po hlave! Odolať jej temperamentu ste mohli iba vtedy, ak ste mali práve po operácii mozgu. Vlastne ani vtedy nie, lebo len čo sa človek ako-tak zotavil, už tu bola s návrhom na novú choreografiu. Keď sa presťahovala do Brna za prácou, občas som ju navštevovala. Najmä kvôli tomu, že sme sa obidve prihlásili na kurz hry na orientálny bubon darbuka. Potom ma zlanárila na kurz základov flamenca, tanca na zemi či tanca s ružou. Zo základov flamenca malo vzísť tzv. „araboflamenco“, teda fúzia tanečných prvkov flamenca a orientálneho tanca. Vtedy frčal spevák Arash, nuž sme si „araboflamenco“ premenovali na „arashoflamenco“, vytvorili choreografiu na jeho pieseň a hneď pri jej prvom predvedení sa mi šmyklo a rachla som na prdel uprostred pódia. Nikdy sme nemali väčší potlesk.

Voda – Nadirah. Pretekala životom v skupine ako pokojná rieka a to sa odrážalo na jej nádherne vláčnych, vlnivých pohyboch. Chovala hady a ich krásne, prepracované vlnenie mala pod kožou. Sama si vytvorila kostým, ktorý, ako vravela, rástol spolu s ňou. No úprimne sa domnievam, že tie tri  centimetre, čo od začiatku našej spolupráce pribrala a potom zhodila, musel zvládnuť akýkoľvek kostým. Nadirah mala prekrásne oči, čo nevyžadovali nijaké líčenie. Jej úžasná tvár a ladný, prirodzený tanec dostal všetkých divákov. Absolvovali sme spolu vo dvojici zopár súkromných vystúpení. Mohli na nej nechať oči. Aj nechali. Odvtedy je polovica okresu slepá. Pamätám si, že som raz zohnala vystúpenie pre akýchsi Turkov v záhradkárskej oblasti mimo mesta. Taxík nás vysadil doslova uprostred ničoho. Mal to byť veľkolepý večierok pre hostiteľa a jeho hostí. Boli tam dvaja. Hostiteľ a jeho jeden jediný hosť. A my dve s taškami plnými kostýmov, napálenými cédéčkami, aparatúrou a programom „jaxapatrí“ na veľkú udalosť. Tancovali sme na terase s plochou 3×2 metre a po celý čas sme tŕpli, ktorý z nich sa ktorú z nás bude snažiť „položiť“. Odchádzali sme nepoškvrnené, so štedrým honorárom a ešte aj celkom slušne najedené a napité. (Doslova.)

Vietor – Shaden. Bola všade. Na všetkých kurzoch, workshopoch, tanečných predstaveniach, z ktorých čerpala inšpiráciu. Ako jediná z nás potrebovala osobnú  garderobierku pri výmene kostýmov. Bola ňou moja kamarátka. Asi dvakrát, potom povedala, že „viac ani bohovi“. Shaden ovládala všetko vlajúce – závoj, dva závoje, ix závojov… Isidine krídla… Ale aj tanec so šabľou. Ten som raz svojím krátkozrakým očkom sledovala zo zákulisia. A keď ho ako dokonalá perfekcionistka bezchybne odtancovala, vyobjímala som ju a vybozkávala sťa dávno nezvestného príbuzného. Shaden bola vysoká, vysokánska a taká štíhla, že sa mohla prezliekať za steblom trávy. Pamätám si, že si kupovala kostýmy o číslo väčšie a vypchávala si podprsenky ponožkami a boky miniatúrnymi vankúšikmi. Vynaliezavosť v zlepšovaní vzhľadu mala v krvi. „Neexistuje nič, čo by nevyriešil dermacol a vypchávka!“ vravievala. Jej izba v paneláku a moja izba v rodinnom dome mali rozmery  väčšieho WC, no nám to nebránilo v tréningu. Jednoducho sme skrátili kroky a rozmachy rukami na minimum. Vlastne sme ich iba naznačovali. A potom sme tú minimalizovanú verziu museli rozvinúť na pódiovú plochu. Poviem vám, bola to ozaj úľava, keď sme zistili, že naľavo nenarazíme do konferenčného stolíka, napravo sa nepotkneme o spiaceho psa a nespadneme na klietku s potkanom a pri otočkách so závojom nerozmlátime ani luster, ani klavír.

Zem – Yasmina. Vždy som si chcela byť istá, že naše choreografie zvládneme všetky. „Držme sa pri zemi“ bolo moje heslo. Protestovala som, keď sa tanečný program menil z mesiaca na mesiac. Sotva som sa ako-tak zžila s tancom, už bol vyradený z vystúpení. Mohlo ma poraziť. Odmietala som výrazné pódiové líčenie a keď už som bola nútená urobiť si ho, trvala som na tom, že až tesne pred vystúpením a nie doma, pretože „Ja sa s cudzím ksichtom v autobuse nepoveziem!!!“ Som živý dôkaz toho, že tancovať sa dá, aj keď má žena viac ako 100 kíl a vlasy s hustotou „vo dva rady jeden chlp“. Tie vlasy vyriešila parochňa. Nie príčesky, tie nemali na čom držať. (Spomínam si na vystúpenie, kedy istá hosťujúca tanečnica strácala clip-in príčesky v priamom prenose na pódiu. Po skončení programu sme ich zbierali a nosili jej ich naspäť.) A moje kilá? Nuž, priznám sa, občas som dychčala ako fest uštvaný prerastený baset a v tvári som mala aj jeho výraz. Ale počula som aj reakcie typu: „Na tej vysokej macatej bolo pekne vidieť, čo robí s bruchom a s bokmi“. Fungovala som ako akési zázemie: Tu máš hudbu, urob z nej niečo, tu máš fotky, pohraj sa s nimi, tu máš účtovníctvo, skús dačo. Chcem kostým, dokážeš ho zohnať? Ušiť? Dať niekomu ušiť? Budeš viesť pokladňu, ok?

A keď dnes pozerám jediný záznam z nášho vystúpenia, ktorý sa mi zachoval, konštatujem len jedno: ak sme aj boli štyri rozdielne živly, na pódiu sme sa zjednotili.

Hlášky a komentáre

Sooraya prišla na vystúpenie s malým plecniačikom, mala v ňom asi tri alebo štyri kostýmy na prezlečenie.

Yasmina: Ako si to tam všetko dostala?

Sooraya: Normálne. Nohou!

Yasmina nabrala nejaké to kilo navyše a prejavilo sa to aj na jej poprsí.

Shaden: To kedy si sa takto okozila?

Shaden: V tomto programe potrebujeme aspoň tri minúty na prezlečenie.

Yasmina: Tak si tam strihnem sólo.

Dlho ticho.

Sooraya: Nuž, lepšiu možnosť žiaľ nemáme…

Nadirah: To kde si splašila tú objednávku na vystúpenie?

Yasmina: No kde? V bare!

Yasmina: Dajte mi becherovku a odtancujem vám aj sedem závojov.

Sooraya: To koľko litrov becherovky musíš vypiť?

Turecká svadba, tréma jak sa patrí. Panika.

Yasmina: Ja sa do toho kostýmu nevleziem!!!!

Nadirah: Nemusíš, máš závoj.

Yasmina: Baby, ale keď Nadirah netancuje, to budem musieť byť v strede.

Sooraya: Aspoň sa budú rehotať len na tebe a nie na nás.

Yasmina: Ja tie podberané otočky neviem.

Shaden: Tak ich predstieraj!

Yasmina: Pristúpila som si závoj a dvakrát sa mi zamotal!!!

Nadirah: Pivo, becher, ciga?

Yasmina: Už na to pomaly zabúdam.

Po vystúpení v istom luxusnom hoteli riešime s objednávateľom platbu. Yasmina si siahne na hlavu, s bohorovným pokojom strhne parochňu a podáva mu príjmový doklad. Objednávateľ vyvalí oči: „Boha, vy ste sa práve oskalpovali!!!“

No neboli to krásne časy?